Sú hrejivé na dotyk a príroda do nich vtisla svoju jedinečnú, nenapodobiteľnú podobizeň. Ľahko sa však stane, že pri pravidelnom používaní strácajú svoj dokonalý vzhľad. Drevo je prírodný materiál, ktorý na rozdiel od kovu, plastu a kompozitov neustále mení svoju podobu.
Slnečné lúče ho oberajú o farbu a lesk, kontakt s pokožkou rúk vtláča do pórov dreva patinu a keď príde na používanie v prírode, neustále meniaca sa vlhkosť zasiahne i do tesnosti škár a geometrie. A ak príde na nečakané kolízie, niektoré poškodenia môžu byť i trvalé.
Ako sa starať o drevené rukoväte a črienky nožov, aby vyzerali čo najlepšie? Naučte sa načúvať potrebám dreva.
Napustite ho olejom
Každému drevu bez povrchovej úpravy svedčí ošetrenie olejom. Mokrý efekt zvýrazní farebnosť dreva, zvýši kontrast jeho kresby. Bez toho, aby ste urobili záväzné rozhodnutie, výsledný vzhľad si môžete pozrieť s predstihom. Stačí ak drevenú rukoväť pretriete acetónom alebo riedidlom C6000 a na pár sekúnd budete vidieť, ako bude drevo vyzerať po ošetrení olejom.
Neutrálnu farbu má parafínový olej. Prenikne do hĺbky dreva, spraví ho krajším, avšak nikdy nevyschne. Rukoväť sa na čas stane rezervoárom priehľadného oleja, ktorý sa pomaly vpíja do rúk, puzdra i vreciek nohavíc. Ak po 30-minútovom kúpeli zabalíte rukoväť na niekoľko hodín do papierových utierok, výsledok bude dokonalý.
Iné je to s vysychavými olejmi – ľanový, svetlicový i tungový majú žltý či hnedý farebný odtieň, ktorý farebnosť dreva zmení. Ich prednosťou však je, že sú vysychavé. Stanú sa súčasťou drevených vlákien, ktorým po vyschnutí zvýšia pevnosť. I pri vysychavých olejoch by ste napúšťanie nemali robiť dlhšie ako 30 minút. Záverečné sušenie je však zbytočné.
Vosk dodá „glanc“
Dokážete si spomenúť na naleštenú dosku jedálenského stola, na ktorej sa zachytí každý jeden odtlačok prsta? Ide o tenkú vrstvičku vylešteného vosku, ktorý vytvára povrchový film. Oddeľuje olejom napustené drevo od okolitého prostredia, aby lepšie odolávalo vlhkosti, slnečným lúčom, ale aj znečisteniu rukami.
V princípe nezáleží na tom, aký vosk pri ošetrení drevených rúčok a črienok použijete. Dôležité je však vedieť, že ho musíte nanášať pri izbovej teplote a dať mu dostatok času na zaschnutie. Až potom ho možno leštiť kefou alebo bavlnenou handričkou.
Tenučká vrstva vylešteného vosku je dokonalá vtedy, keď cítite pod prstami jeho pevnosť a chlad, avšak nie lepivosť. Či použijete vosk včelársky, podlahový alebo nábytkový je iba na vás.
Otlčené miesta možno opraviť
Niekedy a stane že prisadnete nôž na skale, alebo mu obijete rúčku tĺkom pri štiepaní tenkých paličiek na rozpálenie ohniska. Hoci vyzerá takéto poškodenie až príliš vyzývavo, nebojte sa toho, že je večné.
Na pomoc si zavoláte po príchode domov saponátovú vodu a fén. Drevo dôkladne vyumývate v teplej vode, vyutierate a poškodené miesto nasýtite kvapkami čistej vody. Horúci vzduch fénu premení vodu vo vláknach na paru, ktorá rozpínaním vytlačí zatlačené vlákna dreva von.
Drobné oderky sa stratia na prvý pokus, hlbším to môže trvať i niekoľkokrát. Ak po takomto zákroku prebrúsite povrch dreva brúsnym papierom zrnitosti P800 alebo jemnejším, dostanete sa takmer k dokonalému výzoru. Pod novou vrstvou oleja a vosku sa všetko stratí.
Pomôže i tmel
Niekedy sa časť dreva vysekne, alebo nenávratne odštiepi. Namiesto toho, aby ste rašpľou museli meniť tvar rukoväte, chýbajúcu časť masívu môžete naradiť tmelom. Vopred si ho však musíte natónovať do odtieňa, ktorý je farbe dreva čo najpodobnejší.
Nepoužívajte voskové tyčinky na nábytok, ale siahnite po stolárskom, akrylátovom tmele. Výtvarníckou špachtľou ho natlačíte do problémového miesta a ešte za čerstva začistíte okraje. Zvyšné brúsenie, leštenie a hladenie vás čaká až po úplnom vytvrdnutí.
Prednosťou akrylátového tmelu je jeho pružnosť a pórovitosť. Lepšie sa pri leštení povrchu zladí s okolitým masívom ako syntetická živica. A aby vám ani vo sne nenapadlo vyrábať tmel zo sekundového lepidla a drevného prachu. To možno robiť len pri výrobe – z improvizovaného materiálu zhodu odtieňu a štruktúry nedosiahnete.
Repas zaistí nožiar
Je prirodzené, že každý nôž na sebe nesie patinu používania. Ak sa poškodenia časom nazbierajú do takej miery, že začnú brániť dobrému pocitu z noža ktorý používate, mali by ste ho zveriť na šetrný repas nožiarovi.
Ten dokáže nielenže vymeniť drevenú rukoväť a črienky za nové, ale upraviť pôvodné dodatočným brúsením a leštením tak, aby zachovali charakter zodpovedajúci veku noža. Len citlivé oko remeselníka odhadne tú správnu mieru dokonalosti.
Doma by vám asi nenapadlo vyrobiť repliku z dosiek starého sudu alebo vyšliapaných parkiet, ktoré budú s nožom ladiť lepšie ako nové drevo zo stolárskej dielne.
