Šesť vecí, ktoré by ste mali vedieť o škandinávskych nožoch

Stali sa kultom v radoch zálesákov, prerazili medzi poľovníkov a rybárov, očarili svojim vzhľadom i náročných zberateľov. Ak príde na škandinávske nože, vždy svojim spôsobom vytŕčajú spomedzi ostatných. Ich jasné definované línie, precízne kontúry a vytiahnuté krivky, akoby v sebe niesli prísny, matematický model.

Neznamená to však, že by boli jednotvárne, fádne a predvídateľné. Nožiari, kováči, šperkári, rezbári a umeleckí remeselníci ich od dávna dokázali vyzdobiť do najjemnejších detailov - s noblesou kráľovských klenotov. Bez ohľadu na to či sú jednoduché alebo zdobené - vždy v sebe nesú svoj historický odkaz búrlivej, severskej prírody.

1. Nôž, ktorý patrí na opasok

Nenájdete ich v drevených chyžiach pri peci, zbytočne by ste ich hľadali v zásuvke stola či zapichnuté do trámu. Škandinávske nože patria od nepamäti na opasok. Na miesto kde sú pri práci, v pohybe, pri love či pasení pripravené pomáhať. Spolu s puzdrom tvoria nerozlučný pár, vždy dokonale zladený k úžitku.

Severania nikdy neboli gazdovia, ktorí držia statok vo dvore a na pole vychádzajú iba za dom, či v záprahu. Od nepamäti sú spätí s krajinou, v ktorej sa pohybujú. Nôž je nástrojom pre lov a spracovanie mäsa, nôž je nástrojom pre prípravu dreva na oheň i prístrešie, nôž je pomocníkom na varenie i jedenie.

Pridajte k tomu remeslá pri ktorých treba spracovávať prírodné materiály a ste v obraze. Každý z nožov môže mať trošku odlišnú výšku výbrusu a tvar špičky pre svoju špecializáciu, každý z nich je však všestranný, aby naplnil svoje poslanie. Práve tam sa berie ich prísny, nemenný tvar.

2. Dve veľkosti, dva tvary

Malý škandinávsky nôž puukko pre malé práce, veľký nôž leuku pre veľké výzvy. Ak prebehnete z Fínska cez Švédsko až do Nórska, všade sa stretnete s týmito dvomi formátmi. Pukkoo má čepeľ s dĺžkou 10 až 12 centimetrov, od ktorej sa neočakáva iba dokonalá ostrosť, ale aj húževnatosť. Jeden a ten istý nôž musí byť jemným a ostrým aby oddelil mäso od kože, súčasne však musí štiepať triesky na oheň.

Leuku má čepeľ s dĺžkou od 20 centimetrov nahor a je to všestranný "sekáč" na väčšie práce. Nahradí sekerku pri kresaní kolov na prístrešok, vydlabe dieru do zamrznutého ľadu na jazere, inokedy zasa zastúpi mäsiarsky nôž pri porciovaní diviny pre sušenie.

Nie je nezvyčajné, ak sú nože vyrobené v zladených pároch, pre ktoré je ušité spoločné, zdieľané puzdro. Jeden a ten istý, dôsledne naučený ťah rukou raz siahne po menšom, inokedy po veľkom noži. Podľa potreby. O tom, že v Škandinávii niet pomyslenie na iný tvar svedčí i to, že i bajonety vojnových pušiek majú tento typický tvar.

3. Materiál čepele je kľúčový

Ako zistiť, či škandinávsky nôž skutočne stojí za to? Musí dokázať štiepať sobie kosti bez toho, aby sa jeho ostrie vyštrbilo. V dávnych časoch bolo železo na čepele nožov tavené z limonitovej rudy, ktorá im dávala neobvyklú pevnosť a húževnatosť.

Dnes sú na špici uhlíkové ocele z rôznych kútov sveta a umenie ich vrstvenia do sendvičov. Nie opakovaným prehýbaním a skutím ako pri japonských zbraniach, alebo v trojvrstvovej zostave, ktorá sa sobáši pieskom, plameňom vyhne a údermi kladiva. S precíznym kalením a popúšťaním, ktoré robia tieto nože jedinečnými.

Nečakajte však, že vrstvená čepeľ je štandardom, ktorý patrí ku každému nožu z tejto kategórie. Nájdete ju najčastejšie pri nožoch značky Helle  prípadne remeselných a zbierkových nožoch.

4. Rúčka z prírodných materiálov

Ak za polárnym kruhom klesajú teploty i pod - 30 °C, rukoväť noža nesmie v žiadnom prípade ohroziť dlaň. Nenájdete tu kovové záštity a hlavice, nestretnete sa s lankovými opletmi alebo minerálnymi ozdobami. Základom je vrstvená brezová kôra alebo drevo s typickou, kučeravou kresbou. Doplnkom je kosť či paroh.

Nôž musí sadnúť do ruky bez toho aby sa pokĺzol. Jednoduchý, takmer súdkovitý tvar rúčky je zárukou dokonalého úchopu. Na prvý pohľad jednoduchá rúčka je vyladená pre silový rez, ale i jemnú, citlivú manévrovateľnosť. Rovnako dobre ňou manipuluje rezbár, s rovnakou istotou ju obslúži lovec.

Ak vám dnes podajú slovenskí nožiari do rúk fínku s rúčkou zo stabilizovaného dreva, vedzte že ide o nôž, po ktorom by Severania pravdepodobne nesiahli. Drevo nasýtené živicou je studené a chladné, nie je už prírodným materiálom.

5. Výbrus s jedovatým ostrím

Škandinávsky výbrus ide do nuly - práve tak ako ostrie britvy. Musí bez veľkej námahy prechádzať cez vlákna dreva, musí sa bez námahy dostať pozdĺžne i priečne zmrznutým mäsom diviny. Neznesie fazetu, ktorá pri iných nožoch slúži na zvýšenie húževnatosti ich ostria.

I napriek tomu jej náznak nájdete na každej, sériovo vyrábanej čepeli. Ak chcete aby predviedla svoje vlastnosti naplno, čaká vás ručné dobrusovanie, aby ste sa dostali k vysnívanej dokonalosti. Práve jednoduchosť brúsenia dokáže nováčikov vo svete nožov úplne pohltiť.

Pri vysokom výbruse nepotrebujete pomôcky, aby ste udržali rovinu a uhol. Kopírujete plochu kameňom a sledujete iba to, aby ste jednu stranu neobrúsili viac ako druhú. Zvyšok je už iba rytmickou drinou, ktorá vždy prinesie veľkú potechu.

6. Osadenie na tŕň

Pre žiadne iné nože nie je osadenie v rúčke na tŕň tak typické ako pre škandinávske. Mäkký, poddajný kus končistej ocele prechádza rukoväťou až po koncovku, ktorá závitom alebo rozkutím tŕňa drží rukoväť nepohnute na jej mieste.

Je za tým kus striedmosti, ale aj predvídavosti. Takto osadenú rukoväť možno pri poškodení vymeniť za druhú kdekoľvek v teréne. Bez ohľadu na to, či ju zostavíte z plátkov kôry s vyrazenými otvormi v strede, alebo do dreveného masívu vypálite tŕňom otvor presne na mieru.

Zaklepaním konca možno vyriešiť akékoľvek uvoľnenie rúčky, podobratím konca zasa pristúpiť k jej rozobratiu a výmene. Bez moderných epoxidových lepidiel, bez pachute lepených nitov, skrutiek a zložitých spojovacích prvkov.